Talianske zaujímavosti alebo Bel Paese trochu inak

Talianske zaujímavosti alebo Bel Paese trochu inak
Sardínia a tunajšie pláže

Od študentských čias ma bavilo čítať a zhromažďovať informácie o tejto, pre mňa fascinujúcej, krajine. Kým spolužiaci na gymnáziu na hodinách matematiky a fyziky venovali pozornosť učiteľom, ja som tajne vpisovala do zošitov poznatky o Taliansku, ktoré som si naštudovala vo voľnom čase. Dodnes v dome presúvam niekoľko škatúľ s rôznymi materiálmi. Z času na čas ich otvorím a teším sa z toho, čo som už mala šťastie navštíviť a obdivovať na vlastné oči. V období „pandémie“ je na spomínanie vcelku vhodný čas. Ak máte chuť dozvedieť sa zaujímavé fakty o „Bel Paese“, o ktorých ste možno ani netušili, čítajte ďalej.

Zobraziť zdrojový obrázok

Geografické rarity

Vedeli ste, že hoci je Taliansko prímorskou krajinou (a preto obľúbenou dovolenkovou destináciou), až 3/4 (72%) jeho rozlohy tvoria pohoria (Alpy a Apeniny)? Apeniny sa tiahnu celým územím polostrova od francúzskych hraníc až po Sicíliu v dĺžke viac ako 1300 km. Severná reťaz najväčšieho európskeho pohoria Álp prechádza územím Talianska v dĺžke 950 km a tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovinskom, Rakúskom, Švajčiarskom a Francúzskom.

Sardínia a Tyrhenské more- Orosejský záliv (Golfo degli Orosei)

Taliansko obmýva až 5 morí (Ligúrske, Iónske, Jadranské, Tyrhenské a Stredozemné). Pre nás vnútrozemcov je to na prvé počutie mierne šokujúce zistenie. A to nie je všetko. Dĺžka pobrežia tejto stredomorskej krajiny dosahuje úctyhodných 7800 km! O niečo menej kilometrov tvoria pláže. Ku krajine patria aj dva najväčšie ostrovy Stredozemného mora- Sicília a Sardínia. Pre lepšiu ilustráciu – Sicília má rozlohu približne polovice územia Slovenska. K Afrike je to, čo by ste kameňom dohodili a skutočne ostrov Pantelleria je najjužnejšie položeným ostrovom a od pobrežia Tuniska je vzdialený iba 65 km, pričom africkú pevninu možno  často pozorovať aj voľným okom.

Aby Taliani neboli učičíkaní len prírodnými krásami, morskými vlnami a vetrom vo vlasoch, v pozore ich držia jediné činné sopky na európskom kontinente. Je ich tu dokopy sedem. Najznámejšie a najaktívnejšie sú Etna (je aj najvyššia 3326 m) na Sicílii, vulkán – ostrov Stromboli, Vezuv a Campi Flegrei pri Neapole. Okrem toho polostrov leží na tektonickom zlome medzi Európu a Afrikou, preto občasné zemetrasenia a otrasy spôsobujú nemalé problémy.

Na území Talianska sa nachádzajú dva samostatné, nezávislé štátne útvary. Je to najmenší štát na svete- teokratický Vatikán, v podstate štát v hlavnom meste Ríme. Má rozlohu 0,44 km2 a cca 800 stálych obyvateľov (prevažne vysokých cirkevných hodnostárov). Druhým štátikom je Republika San Marino, ktorá leží na pobreží Jadranského mora a hrdo sa týči na vysokom skalnom brale. Má rozlohu 61 km2 (3. najmenší štát na svete) a nezávislosť získalo už v roku 1291.

Kultúrne dedičstvo UNESCO

Vyše 2800 rokov stará história (ak počítam len roky od „ab urbe condita“- t.j. od založenia Ríma 753 p.n.l.) a fascinujúce dedičstvo starých Italov, Latinov, Etruskov a mnohých ďalších pôvodných kmeňov Apeninského polostrova. Taliansko bezpochyby patrí k najzaujímavejším a najkultúrnejším krajinám na svete. Dokazujú to aj počty turistov a návštevníkov, ktorí sem každý rok prichádzajú. Ďalším významným ukazovateľom je počet pamiatok UNESCO na jeho území. Je ich najviac spomedzi všetkých krajín na svete. Aktuálne ich napočítame dohromady 55. Ide o celé mestá, napríklad (historické centrá -Rím, Neapol, Florencia, Verona, Palermo, atď.), prírodné lokality (Etna, Chianti), pohoria (Dolomiti) ale aj národné parky (Parco nazionale del Cilento, Vallo di Diano e Alburni).

Forum Romanum v Ríme

Antický Rím a jeho odkaz

Antickí Rimania nám zanechali kultúrne dedičstvo nesmierneho rozsahu. Ako príklad spomeniem právny systém, ktorý sa aplikuje dodnes. Okrem toho boli vynikajúci architekti a inžinieri. Ich staviteľské diela obdivujeme aj v súčasnosti (napr. cesty, ktorými popretkávali celé územie svojej ohromnej ríše ako napr. Via Appia, akvadukty (privádzali vodu do miest z veľkých vzdialeností), amfiteátre (hry, divadlo a zábava). Rimania v staviteľstve objavili lomený oblúk, čím sa im otvorili dovtedy nevídané možnosti (práve vďaka nemu bola možná výstavba Kolosea a podobných arén). Využívali dômyselný odvodňovací a kanalizačný systém, ktorého časti sú v hlavnom meste Talianska funkčné dodnes. Vedeli ste, že Rimania napríklad zasklievali okná na svojich príbytkoch? Skrátka, rímska spoločnosť bola na vysokej úrovni, v mnohom je možné vidieť paralelu s našou modernou dobou.

Fontána di Trevi v Ríme

Gastronomické topky

Vráťme sa späť do súčasnosti a nahliadnime jedným očkom do talianskej kuchyne. O talianskej gastronómii existuje množstvo publikácií a článkov. Doslova ju spopularizovali vysťahovalci na začiatku 20. storočia po celom svete. Tunajšia kuchyňa patrí medzi najobľúbenejšie a vo svete najrozšírenejšie, či už máme na mysli pizzu alebo cestoviny. Niektoré jedlá sú menej známe, napriek tomu ponúkajú nevšedný kulinársky zážitok. Slané či sladké – každý si môže nájsť to svoje. Taliansko sa administratívne a geograficky delí na 20 regiónov (napr. Lombardia, Veneto, Campania, Toscana, Lazio, Sicilia ..), mnohé jedlá sú jedinečné pre ten ktorý región, niektoré však majú neistý pôvod a také lasagne (orig. názov Lasagne alla bolognese) považujú za svoje Bolončania aj Neapolčania. Môže ísť preto o rôzne obmeny alebo varianty jedál.

Určite poznáte risotto (asi najznámejšie je Risotto alla milanese), pôvod má v severnom a strednom Taliansku, okrem ryže sa pri príprave používa parmezán, hrášok a biele víno.

Počuli ste už niekedy výraz arancine? – Že nie? Tak ste ešte pravdepodobne neboli na Sicílii. Ide o famóznu zlatistú pochúťku, vysmážanú ryžovú pyramídku plnenú mletým mäsom, hráškom a syrom. Na juhu toto jedlo ponúkajú ako „street food“- t.j. do ruky a papierového vrecúška. Trošku mastné ale výborné.

Arancine zo Sicílie

Taliansko nie je veľmi „polievková“ krajina, keď by ste si vypýtali v letných mesiacoch práve polievku, obsluha v mnohých podnikoch zostane jemne povedané zaskočená až šokovaná takouto požiadavkou. Polievky sú výsostne otázkou zimy a majú zahriať. Typická je zuppa di minestrone, čo je hustá zeleninová polievka. Tiež má rôzne variácie podľa regiónov.

Nemôžeme samozrejme opomenúť pizzu, snáď najznámejšie talianske jedlo. Pizza má svoj pôvod na juhu v Neapole. Už od 13.stor. sa tu pripravovali posúchy z múky a vody, bohatá obloha sa pridala až neskôr. Spočiatku išlo o jedlo chudobných rybárov potreté cesnakom, až s objavom Ameriky a pestovaním rajčín sa na posúch dostal paradajkový základ, ako ho poznáme dnes.

Stretli ste sa už na svojich potulkách Apeninským polostrovom so žltučkou polentou? Je to kukuričná kaša, ktorá môže byť podávaná aj ako zapečená kocka s chlebom, šunkou a syrom. Je to typické jedlo Milánčanov a severných regiónov. Južania dokonca označujú týchto obyvateľov jemne hanlivým výrazom „polentoni“.

Vysmážaná polenta

Pri predstavovaní talianskej kuchyne nemôžeme obísť cestoviny, po taliansky jednotné označenie „pasta“. Taliani sú všeobecne veľkí gurmáni, radi stolujú, debatujú a popíjajú vínko. Preto sa príprave jedla venuje náležitá pozornosť, na druhej strane majú radi rýchlu a jednoduchú kuchyňu. Je to z toho dôvodu, že mnohí si odskočia na obed domov aj z práce (obed musí byť čerstvý). Ďalším dôvodom môže byť početnosť stolujúcich, keďže sa radi stretávajú celé rodiny, či priatelia – jedia a diskutujú. Aj to patrí k „talianskemu sladkému životu“. Cestoviny a rýchle omáčky od výmyslu sveta, ktoré sa nikdy nezunujú a neprejedia (to platí aspoň pre mňa). Ak obľubujete spaghetti napr. alla carbonara, či penne all arrabiata, tak patríte jednoznačne medzi „cestoviny žrútov“. Tu opäť platia regionálne špecifiká. Všeobecne sa cestoviny delia na krátke a dlhé, plnené a prázdne. Existuje viac ako 50 základných druhov cestovín. Najznámejšie sú penne, spaghetti, fusili, tagliatelle, fettucine (široké rezance) a farfalle (motýliky).

Kto má rád sladké, tak je v správnej krajine. Tu je skutočne čo objavovať. Znovu platí, že každý región má to svoje. Často sa používajú mandle, kandizované ovocie a pistácie, čo nie je v slovenskej kuchyni až také bežné. Odporúčam vyskúšať neapolskú špecialitu babà (pochúťka s rumom) a cannoli siciliani plnené napríklad pistáciovým krémom, sfogliatelle (vo vnútri narazíte na ricottu) alebo raňajkový koláč crostatu plnenú džemom alebo citrónovým krémom.  

Cannoli siciliani

Podľa zdroja zo stránky https://www.oliveoiltimes.com/reference-library je Taliansko vo svetovom meradle druhým (prvé je Španielsko) najväčším producentom olív a produktov z tejto plodiny, najmä olivového oleja. Regióny, kde sú kilometre dlhé olivové háje, sa nachádzajú hlavne na juhu krajiny v Apúlii, Calabrii, Campanii ale aj na Sicílii.

Ďalším typickým produktom z Talianska je víno. Mnohé regióny ponúkajú kvalitné a špecifické odrody, zďaleka to nie je len svetoznáma oblasť Chianti v Toskánku. Taliani všeobecne k jedlu preferujú červené vína. Produkujú sa však aj biele, ružové (rosé), šumivé (spumante) a sladké dezertné vína (napr. Vinsanto). V krajine je povolená a tolerovaná aj konzumácia alkoholu s hranicou 0,5 ‰, pretože pohár vínka k obedu podľa miestnej tradície určite patrí. O vínach z tejto krajiny sa dajú nájsť obsiahle informácie. Spomeniem unikátne odrody ako Montepulciano, Barolo (severný Piemont), Lambrusco, Brunello di Montalcino, Valpolicella a Sassicaia di Bolgheri. Toskánsko je výnimočná vinárska oblasť, ale nenechajú sa zahanbiť ani iné regióny ako Lombardia, Veneto alebo Piemont. Najpredávanejším talianskym vínom v zahraničí je Lambrusco, ktoré však domáci považujú za málo hodnotné. Najstaršou (prvá písomná zmienka je z roku 1276) dodnes pestovanou odrodou je Vernaccia z toskánskeho mestečka San Gimignano.

Ak máte chuť po týchto riadkoch navštíviť a ochutnať Taliansko na vlastnej koži, neváhajte a cestujte. Pretože práve cestovanie a spoznávanie niečoho nového nám dáva krídla, otvára oči a rozširuje obzory.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

eight + seventeen =