Miláno ako centrum obchodu a finančníctva neponúka len možnosti dobre nakúpiť a obdivovať výklady svetoznámych značiek. Nie je síce typickým turistickým miestom, kam by prúdili davy turistov, má však neopakovateľnú atmosféru veľkomesta a ponúka skvelé možnosti kultúrnych zážitkov. Alebo máte radšej chuť len tak si sadnúť na kávičku a sladkú brioche na námestí Piazza del Duomo a vychutnávať si tunajšiu atmosféru? Ak ste odpovedali áno, poďme ho spolu spoznávať v nasledujúcich riadkoch, alebo sa rozhodnite pre poznávací zájazd do Milána s CK PRIMA TRAVEL.
Krátky pohľad do histórie
Kelti, ktorí prišli zo severu a prekročili Alpy, tu založili osadu už v 7.stor. p.n.l.. Výborná strategická poloha v predalpskej oblasti z juhu lemovaná úrodnými rovinami sa v 3.stor. p.n.l. zapáčila aj Rimanom. Preto v roku 212 p.n.l. dobili keltské osídlenie a mesto premenovali na Mediolanum, čo vo voľnom preklade znamená – Mesto medzi planinami. Rimania rýchlo využili jeho výhodnú polohu ako strategický bod pre svoje výboje do takzvaných zaalpských krajín- t.j. Galície (dnešné Francúzsko) a Hispánie (dnešné Španielsko).
Obdobnú úlohu zohralo mesto v dejinách ešte raz. Bolo to na konci dožívajúcej Rímskej ríše, keď už dochádzalo k jej postupnému a nezvratnému zániku. Mediolanum sa znovu stalo oporným vojenským bodom, ale tentoraz s obranným charakterom. Odtiaľto sa vojaci snažili zamedziť nájazdom na apeninskom polostrove ďalej na juh a ubrániť Rím. Významným medzníkom je rok 313 n.l., kedy cisár Konštantín tzv. Milánskym ediktom zrovnoprávnil kresťanské náboženstvo s ostatnými, čím ukončil prenasledovanie kresťanov. Tento cisár bol zároveň prvým, ktorý sa dal na sklonku života pokrstiť a stihol politicky aj prakticky rozdeliť ríšu na Východorímsku so sídlom v Konštantínopole (pomenovanom práve po ňom) a Západorímsku. V 6.storočí sem dorazili zo Severu muži s dlhými bradami – Longobardi, ktorí obsadili mesto a priniesli nové zvyky. Tomuto kmeňu vďačí celý región za svoj názov – sme predsa v Lombardii. Mesto sa v 11. stor. stalo slobodnou komúnou s obchodným statusom. Od 14.stor. osudy mesta určovala rodina Viscontiovcov, ktorá sa sem prisťahovala od jazera Lago Maggiore. Tento významný rod nielen panoval, ale aj budoval a zanechal v Miláne nezmazateľnú stopu. Galeazzo Visconti začal v roku 1368 s výstavbou dominánt – Hradu Castello Sforzesco ako sídlom rodiny a o 20 rokov neskôr položil základný kameň pre výstavbu Milánskeho Dómu.
Rodina vládla do polovice 15.storočia, kedy vymreli po meči. Vo vláde nad mestom ich vystriedala ešte ambicióznejšia rodina – Sforza, podľa ktorej je pomenovaný aj spomínaný hrad. Sforzovci boli pri moci o niečo kratšie obdobie, ale za ich panovania sa Miláno vypracovalo na jedno z najokázalejších vojvodstiev nielen na apeninskom polostrove. Ludovico Sforza, prezývaný aj il Moro (Tmavý), sa rád obklopoval umelcami. Zamestnával Leonarda da Vinci aj architekta Donata Bramante. Nechal rozšíriť a zmodernizovať Castello Sforzesco a postaviť kostol Santa Maria delle Grazie, ktorý plánoval ako rodinnú hrobku.
V refektári kláštora Leonardo da Vinci na jeho objednávku maľoval svetoznámu Poslednú večeru. V roku 1713 sa po dedičnej línií dostáva Lombardia do politickej sféry vplyvu rodiny rakúskych Habsburgovcov. Tu máme paralelu s Uhorskom. Isté pomerne dlhé obdobie sme sa totiž ocitli v jednom štátnom útvare – Rakúskej monarchii. Osvietená panovníčka Mária Terézia nechala v meste vybudovať nielen priestory Kráľovského paláca (Palazzo Reale) priamo vedľa Dómu, ale aj svetoznámu opernú scénu La Scala. Habsburgovci operu milovali, preto neváhali s výstavbou tejto honosnej scény v klasicistickom slohu.
Mária Terézia tiež podporovala umenie, budovala parky, nemocnice a školy, rovnako ako na našom území. Miláno sa za jej panovania stalo skutočným európskym veľkomestom s vyše 100-tisíc obyvateľmi. V 19.storočí sa mesto stalo centrom talianskeho romantizmu ako umeleckého smeru. Zrodil sa tu aj fenomén „Risorgimento“, národné hnutie za zjednotenie Talianska do jedného štátneho celku. To sa napokon podarilo až v rokoch 1860-61, kedy vzniklo Talianske kráľovstvo. Z novších dejín 20. storočia je potrebné spomenúť, že v Miláne sa zrodil fašizmus (pôvod slova od „fascio“, t.j. zväzok) a na scénu nastúpil Benito Mussollini so svojou diktátorskou ideológiou. Stalo sa tak na začiatku 20 rokov a je známe, že Mussollini zatiahol Taliansko do bojov v 2.sv. vojne na strane nacistického Nemecka. Napokon sa krajina ocitla medzi porazenými štátmi a bola oslobodená spojeneckými vojskami. Benita Mussolliniho obesili na výstrahu dolu hlavou na jednom z balkónov na Piazzale Loreto, kde visel potupne niekoľko dní na výstrahu. Nejeden domáci obyvateľ si sem v tom čase prišiel vybiť svoju zlosť. Z histórie urobíme rázny krok do prítomnosti a predstavíme si modernú metropolu dneška. Je plná rôznych kultúr a národov z celého sveta. Je tu dokonca aj známa Čínska štvrť s množstvom reštaurácii a typickou čínskou výzdobou. Je tiež mestom významných univerzít a mladých ľudí. Zhruba pred desiatimi rokmi tu vyrástla aj moderná štvrť s mrakodrapmi a výškovými budovami. Zaujímavý je obytný mrakodrap pomenovaný ako „vertikálny les“, pretože ide vyslovene o super modernú architektúru s množstvom zelene.
Štýloví Milánčania alebo Ambrosiani
Domáci Milánčania, muži aj ženy sú na prvý pohľad ľahko identifikovateľní od zvyšku prúdiacej masy. Majú svojský, elegantný štýl, v ktorom dominuje čierna farba. Najmä ženy vedia rôzne kombinácie oblečenia doviesť do dokonalosti a byť skutočne chic. Toto mesto je Parížom Talianska, je známe nielen prehliadkovými mólami a týždňom módy, ale aj elegantnými obyvateľmi, ktorí sú za každých okolností originálni. Treba podotknúť, že sa im darí výrazne sa odlíšiť aj od zvyšku Talianska.
Chutná kuchyňa vás nenechá ch(h)ladnými
Tunajšia kuchyňa má niekoľko kulinárskych vychytávok, ktoré by ste mali ochutnať. Je to hlavne výborné risotto alla milanese, žltučké rizoto so šafranom a citrónom, ktoré má nezameniteľnú chuť a vôňu. K tomu sa pre „mäsožravcov“ hodí napríklad milánska cotoletta, čo je rezeň z teľacieho mäska s kosťou. Dobrou voľbou môže byť aj polenta (kukuričná kaša) pripravovaná na rôzne spôsoby. Z Milána pochádza aj vianočný koláč panettone, známy aj u nás na Slovensku. Je to nadýchaný vysoký „chlebík“ s kandizovaným ovocím a hrozienkami, môžete objaviť aj obmeny s čokoládovým alebo citrónovým krémom. Vyhľadávané sú aj tzv. “Salumerie“, kde vám ponúknu vynikajúce šunky, salámy a syry. Typickou lombardskou salámou je natenko nakrájaná bresaola.
Čo navštíviť okrem námestia Piazza del Duomo
Miláno, to nie je len hlavné námestie Piazza del Duomo s katedrálou, ktorá je mimochodom piata najväčšia na svete a zmestí sa do nej až 40.tisíc veriacich. Začiatok výstavby sa datuje na koniec 14.storočia a táto najväčšia gotická stavba na území Talianska bola dokončená až na začiatku 19.stor.. Stalo sa tak počas prítomnosti Nepoleona Bonaparteho, ktorý sa v tomto meste nechal prehlásiť a korunovať za talianskeho kráľa. Za jeho krátkeho panovania bola osadená prevažná väčšina sôch na fasáde. Ani 500 rokov výstavby a využitia viacerých stavebných slohov však nezabránilo zachovať jednotný architektonický štýl tejto stavby. Okrem návštevy interiéru chrámu, ktorý vám vyrazí dych mohutnými porfýrovými stĺpmi a pôsobí na veriacich ohromujúco, vám odporúčam navštíviť aj strechy Dómu.
Môžete si zvoliť peší výstup alebo využiť výťah, ktorý vás vyvezie do 2/3 z celkovej výšky a zvyšok je nutné vyšliapať po vlastných. Výhľad na mesto a ďaleké okolie však stojí za námahu. Za pekného počasia je vidieť až Alpy. Musím podotknúť, že už samotný výstup po tejto gotickej nádhere v obkolesení stoviek vežičiek, je zážitkom. V blízkosti Dómu sa nachádza fantastická nákupná pasáž z konca 19.stor., ktorá nesie názov podľa prvého talianskeho kráľa – Galéria Viktora Emanuela II.. Je to skvostná ukážka toho, ako štýlovo a draho sa nakupovalo už pred vyše 130 rokmi.
Dnes sa tu môžeme kochať výkladmi najznámejších módnych značiek ako Versace, Prada, Louis Vuitton, Fendi a podobne. Nezabudnite sa tu pozerať aj pod nohy, nie kvôli zakopnutiu, ale farebnej mramorovej podlahe a mozaikám, ktoré symbolizujú erby najväčších talianskych miest (Benátky, Turín, Rím..).
Prechádzkou cez túto pasáž sa dostaneme na malé námestie Piazza della Scala, kde je socha Leonarda da Vinci ako pripomienka toho, že tu umelec žil a pôsobil 19 rokov. Okrem sochy a miniatúrneho parčíku, je tu budova opery La Scala, pri ktorej sa vám ľahko môže stať, že ju prehliadnete, alebo neuhádnete jej účel. Pôsobí nenápadne a skromne. Jej interiér je honosný a okázalý, súkromné lóže potiahnuté červeným zamatom a bohatá, pozlátená ornamentálna výzdoba potešia každé oko. Vo vnútri je tiež možné absolvovať nenáročnú prehliadku priestorov a je tu aj malé múzeum venované tvorbe talianskych hudobných skladateľov.
Z tohto námestia je to na skok k najdrahšej nákupnej ulici Via Montenapoleone, ktorá značkovými obchodmi konkuruje Galérii Viktora Emanuela II.. Druhou najvýraznejšou dominantou mesta po Dóme je Castello Sforzesco- Sforzovský hrad. Je netypický svojim umiestnením priamo v centre mesta a navyše na úplnej rovine. Je ľahko prístupný pešou prechádzkou od Dómu po Via Dante (ach, a zase tie výklady a hroziace nákupy).
Hrad je opevnený a pôvodne slúžil ako súkromné sídlo rodiny Viscontiovcov a neskôr Sforzovcov. V minulosti bola okolo hradu vodná priekopa so sklápacím mostom, Napoleon Bonaparte ju však dal vysušiť. Hrad má pomerne veľké rozmery, dve malebné nádvoria a vstupu dominuje hodinová veža Torre della Filarete. Aktuálne sa tu nachádza desiatka múzeí a zbierok od hudobných nástrojov až po hrobky rodu Visconti. Najvzácnejšou je však nedokončená socha od Michelangela Buonarottiho- Pietá Rondanini a jedna miestnosť- Sala delle Asse, ktoré vyzdobil freskami Leonardo da Vinci na objednávku Ludovica Sforzu. Za hradom sa rozprestiera najväčší mestský park Sempione, ktorý pripomína anglické záhrady.
Na jeho konci sa týči vysoký mramorový Oblúk Mieru (Arco della Pace) so záprahom štyroch koní. Zaujímavou dominantou neďalekého námestia Piazza Cadorna je výtvor moderného umenia, ktoré má charakterizovať Miláno ako mesto módy. Myslím, že zámer sa celkom vydaril – gigantická ihla a niť s uzlíkom sú vtipnou narážkou na krajčírske remeslo. Ihla bola nainštalovaná v 90-tych rokoch 20.storočia pri príležitosti konania výstavy EXPO a farebná kombinácia – žltá, červená a zelená znázorňuje v tom čase 3 fungujúce linky metra.
Metrom ďalej (pohodlne) zájdeš
Miláno je pomerne veľké mesto, ktoré má s blízkou aglomeráciou viac ako 5 miliónov obyvateľov. Dokonca sa uvádza, že je v Európe druhou najhustejšie osídlenou oblasťou hneď po Londýne. Aby ste sa pohodlne prepravili z jedného konca na druhý a mohli obdivovať napríklad modernú štvrť s mrakodrapmi, neváhajte využiť metro. Jeho 5 liniek vás bezpečne a rýchlo dopraví aj do Navigli. Je to vychytená mestská časť mimo rušného centra, kde sa stretávajú domáci večer na drink. Ide o sieť vodných kanálov (najznámejší je Naviglio Grande a Ticinese), ktoré sa budovali už v 11.stor. pre potreby dovozu tovarov do mesta.
Milánom totiž nepreteká nijaká väčšia rieka. Navigli majú úžasnú atmosféru hlavne večer alebo počas vianočných sviatkov, kedy sú osvetlené tisíckami svetielok. Okrem hlavného námestia a Sforzovského hradu mesto ponúka aj sakrálne miesta, kde nájdete pokoj a môžete rozjímať mimo davu ľudí. Takým miestom je napríklad románsky kostol sv. Ambróza, ktorý bol postavený už v 4.stor. n.l.. Dnešná podoba však pochádza z 9.storočia. Nechal ho postaviť patrón Milána sv. Ambróz, ktorému je chrám aj zasvätený. Predstavuje oázu pokoja s nádvorím, dvomi zvonicami a kláštorným komplexom.
Interiér ukrýva niekoľko vzácnych artefaktov ako napríklad hlavný oltár zo zlata a drahých kameňov. Nachádza sa v blízkosti katolíckej univerzity Sacro Cuore. Kto má rád maliarske umenie, na svoje si príde v paláci Pinakotéky Brera. Nachádza sa tu bohatá zbierka obrazov od umelcov ako Raffaelo, Mantegna, Caravaggio alebo Heyez. Na pokojnú prehliadku si treba vyčleniť tak 3 hodiny času. Ak mesto navštívite s deťmi, veľmi vďačné je Prírodovedné múzeum (Museo Civico di Storia Naturale di Milano), ktoré má zaujímavú zbierku vypreparovaných zvierat a kostier dinosaurov vystavených až v 23 sálach.
Ďalšou zaujímavou zastávkou pre milovníkov vedy by mohlo byť najväčšie Múzeum vedy a techniky, ktoré nesie názov Leonarda da Vinci. Tento renesančný génius v meste prežil dlhé tvorivé obdobie, preto si zaslúži mať v Miláne najrozsiahlejšiu stálu zbierku venovanú jeho tvorbe. V 30-tich sálach je tu vystavených mnoho jeho konštrukčných vynálezov.
Niečo pre futbalových fanúšikov
Pre mužov je mesto príťažlivé aj z dôvodu vyše 100 ročnej futbalovej tradície. Miláno má dva futbalové giganty, ktorí sú zároveň najväčšími vzájomní rivalmi a konkurentmi – AC Miláno a Inter Miláno. Obidva kluby využívajú spoločný staručký štadión G. Meazzu alias svätostánok San Siro.
Minulý rok mestské zastupiteľstvo rozhodlo o výstavbe nového, modernejšieho štadióna. Našťastie, nápad postaviť ho na mieste terajšieho dosluhujúceho San Sira neprešiel a búrať sa nebude. Na štadióne sa robia pravidelné prehliadky, kde je možnosť nahliadnuť aj do šatní obidvoch klubov. Miláno je veľkomesto, ktoré môže mať desiatky prívlastkov.