San Gimignano, mesto kamenných veží

San Gimignano, mesto kamenných veží

Toskánsko je turisticky mimoriadne atraktívny región v strednom Taliansku. Môžeme o ňom povedať, že ponúka takmer všetko – gastronomické zážitky, mestá a dedinky nabité pamiatkami, múzeami a umením, azúrové more, pláže s jemným pieskom aj vysoké hory. Je to kraj, ktorý môže mať všetky prívlastky až na jeden – určite nie je nudný.

San Gimignano

Jedným z najkrajších miest v tomto regióne je bezpochyby San Gimignano. Toto mestečko má podmaňujúcu atmosféru, ktorá vás poľahky prenesie do 11.storočia a chytí za srdce. Mňa teda určite dostalo. Prechádzať sa uličkami tohto historického mestečka znamená ocitnúť sa v nefalšovanom stredoveku.

San Gimignano

Okolie je ponorené do typicky toskánskej scenérie, ponúka úžasné panoramatické výhľady na zvlnenú krajinku plnú viníc, cyprusových alejí a olivových hájov. Pri návšteve sa treba pripraviť na mierne stúpanie nahor. Odmenou vám bude nádherná až gýčovo romantická panoráma. V súčasnosti má mestečko cca 8.tisíc obyvateľov a leží v kopcovitom kraji Val d’Elsa (Údolie rieky Elsa) v nadmorskej výške 334 m. Charakterizuje ho jednotná stredoveká architektúra a 14 kamenných veží rôznej výšky. Práve vďaka týmto vežiam, ktorých bolo pôvodne až 72, sa mestečko nazýva aj „stredoveký Manhattan“.

San Gimignano

Zaručene sa vám z nich zatočí hlava, nielen kvôli ich výške ale hlavne čarovnej atmosfére, ktorú vytvárajú. Dnes má San Gimignano nekompletné hradby a päť vstupných brán. Vďaka súboru týchto výnimočných pamiatok je mesto zaradené medzi pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Nadýchnite sa histórie

San Gimignano je síce etruského pôvodu, no jeho súčasný názov pochádza až z r. 929, kedy sa prvýkrát objavilo toto pomenovanie v písomnom dokumente. Svätý Geminián, podľa ktorého je mestečko pomenované, bol modenský biskup. Podľa legendy sa v 5.storočí zjavil na mestských hradbách a zabránil tak vyplieneniu mesta vojskami barbarského kmeňa Hunov na čele s obávaným Attilom. Obchodný a ekonomický zázrak zažilo mestečko až na konci 12.stor., obyvatelia sa venovali prevažne obchodovaniu so šafranom, včelím voskom a hodvábom. Keďže sa ocitli priamo na trase pútnickej cesty Via Francingena, ktorá viedla z anglického mesta Canterbury až do Ríma, prichádzali sem mnohí pútnici z celej Európy. V meste uvidíte niekoľko značiek upozorňujúcich na túto významnú pútnickú trasu.

Obytná veža – pevnosť ako symbol mesta

San Gimignano bolo od 12.stor. prekvitajúcou slobodnou komúnou. Žilo tu niekoľko bohatých rodín, ktoré si začali stavať vysoké obytné veže. Mali veľmi praktický význam a využitie. Boli určené nielen na bývanie zámožného majiteľa s rodinou. Slúžili zároveň ako obranný systém, ktorý chránil jej obyvateľov pred ostatnými znepriatelenými rodinami. V období vrcholného stredoveku totiž často dochádzalo k nezhodám a potýčkam, či už z politických alebo obchodných dôvodov. Neraz dochádzalo k ozbrojeným a krvavým stretom, preto sa jednotlivé rodiny cítili ohrozované a potrebovali sa chrániť. Takáto obytná veža bola tiež otázkou prestíže a bohatstva svojho majiteľa. Keďže tu bolo v minulosti až 72 takýchto veží, nesporne tu bol aj rovnaký počet bohatých rodín. Dve najvýznamnejšie rodiny (Salvucci a Ardinghelli), ktoré stáli na opačnej strane politického spektra (guelfi a ghibellini) sa predbiehali v tom, kto si postaví vyššiu vežu. Napokon zasiahla mestská radnica a vydala výnos, v ktorom sa uvádza, že výška súkromnej veže nesmie presiahnuť výšku Torre Grossa – t.j. veže radnice mesta (cca 54 m).

Aby sme mali predstavu, ako to v takejto veži vyzeralo, nazrieme do jej interiéru. Zvyčajne mala 3 obytné podlažia. Na najvyššom poschodí, možno prekvapivo, neboli obytné priestory domáceho pána a rodiny, ale kuchyňa. Bolo tomu tak z dvoch praktických dôvodov. Prvým bola neustála hrozba vzniku požiaru z otvoreného ohňa, a teda bolo nutné, aby zostala voľná úniková cesta pre obyvateľov. Druhým motívom boli nie vždy príjemné pachy a výpary z prípravy jedál, ktoré stúpali nahor. Na druhom poschodí mal svoje priestory majiteľ s rodinou a na prízemí bývalo služobníctvo, prípade sa tu nachádzal aj obchod alebo prevádzka, podľa toho čomu sa konkrétna obchodnícka rodina venovala. Keď si pozorne prezriete takúto vežu, zistíte, že má málo okien a po obvode sú viditeľné malé otvory – strieľne. Podobný druh bývania sa tešil obľube napríklad aj vo Florencii a iných mestách. Neskôr v 15.stor. však ustúpil výstavbe nového typu domov, ktorý sa nazýval „palazzo“. Mnohé veže boli zbúrané, ale veľký počet z nich sa stal súčasťou výstavby nových palácov, ktoré boli výškovo znížené a prispôsobené na ich úroveň.

Dve námestia a najlepšia zmrzlina na svete

Najlepšie je mestečko navštíviť v ranných hodinách, kedy si môžeme užiť prechádzku vyľudnenými uličkami a nasávať atmosféru bez prílišného množstva turistov. Neskôr sa ulice rýchlo zapĺňajú skupinami a ranná atmosféra je fuč. Prechádzkou krivoľakými uličkami sa miernym stúpaním dostaneme na Piazza Cisterna. Je to prvé z dvoch susediacich námestíčok. Dominuje mu travertínová studňa, ktorá dala tomuto miestu aj názov. Na veľkú radosť domáceho obyvateľstva bola postavená v 14.stor.. Voda predstavovala v mnohých talianskych mestách vzácnu komoditu, pretože kopcovitý terén a častá absencia riek spôsobovali problémy v zásobovaní. Rovnako aj táto studňa čerpala vodu až z hĺbky cca 40 metrov. Námestie dotvárajú veže a obytné domy z konca 12.stor.. Nemôžeme vynechať návštevu aspoň jednej z dvoch zmrzlinární, ktoré sa pýšia titulmi najlepšej zmrzliny na svete z rôznych rokov. Dlhší rad väčšinou stojí pred zmrzlinárňou Dondoli.

Vychutnávať a nasávať atmosféru tunajšieho miesta so zmrzlinou v ruke, prípadne si posedieť v niektorom z barov pri kávičke a croissante, je skutočným zážitkom a pravým talianskym „dolce far niente“- sladkým ničnerobením.

Rovnako zaujímavé je túlanie sa úzkymi uličkami a objavovanie skrytých zákutí, ktorých je tu neúrekom. Z tohto námestia plynulo prejdeme na susedné Piazza del Duomo, ktoré nás očarí hneď niekoľkými budovami. V prvom rade je to tunajší kostol Collegiata di Santa Maria Assunta so širokým vstupným schodiskom, vchod je vľavo na nádvorí popod arkádu. Interiér je pôvabný, aj keď pôsobí mierne ponurým dojmom, s množstvom fresiek sienských umelcov.

Nachádza sa tu aj kaplnka venovaná miestnej svätici – sv. Fine, ktorá zasvätila svoj život pomoci chudobným a núdznym. Oproti chrámu stojí pôvodná mestská radnica a jedna z najstarších budov v meste – Palazzo Chigi – Useppi, ktorý neskôr slúžil ako hotel pre politické návštevy a významných hostí. Naľavo od paláca stojí „nová“ mestská radnica zo 14.stor. Palazzo Comunale s vežou Torre Grossa. Ak netrpíte klaustrofóbiou alebo strachom z úzkych priestorov, odporúčam na ňu vystúpiť a pozrieť si okolie z ešte zaujímavejšej perspektívy. V radnici sa nachádza múzeum so sálou a freskami, v ktorej známy taliansky básnik Dante Alighieri, autor Božskej komédie, vystúpil so svojim politickým prejavom. Jeho vzácnu návštevu pripomína niekoľko fresiek aj na nádvorí radnice. Popri katedrále sa dostaneme na menšie námestíčko Piazza delle Erbe, kde sa konávali (a dodnes konajú v určitý deň v týždni) trhy s miestnymi produktmi.

Miernym stúpaním vľavo sa dostaneme k pevnosti, ktorú nechali postaviť Mediciovci v 15.stor. ako strategický kontrolný bod. Opevnenie sa nezachovalo celé, ale v jeho interiéry sa nachádza kvalitná vinotéka, záhrada s olivovníkmi a terasou s výhľadom na podmanivý toskánsky vidiek. San Gimignano to nie sú len dych berúce exteriéry, ale aj niekoľko zaujímavých múzeí a zbierok. Neďaleko od vstupnej brány Porta San Giovanni sa napríklad nachádza múzeum venované mučeniu a mučiarenským nástrojom z obdobia 14. až 16.stor (Museo delle Torture).

Gastronomický zážitok zaručený

Do tohto regiónu prúdia davy turistov často aj za neopakovateľnými gastronomickými zážitkami. Toskánsko, najmä jeho stredná časť, je charakteristická produktmi z diviny (najmä diviakov) – klobáskami, salámami alebo paštétami. Z diviny sa pripravujú aj rôzne mäsové omáčky na cestoviny (v reštaurácii ochutnajte „Pappardelle al ragú di cinghiale“- sú to široké rezance s mäsovým ragú z diviaka). Nájdeme tu množstvo obchodíkov, ktoré sa špecializujú na domáce výrobky a ponúkajú aj ochutnávku syrov, aromatických klobások a najstaršieho vína Vernaccia, ktoré nenájdete nikde inde.

Ide výsostne o miestnu odrodu viniča, o ktorej existuje písomná zmienka už z 13.stor.. Odporúčam zakúpiť aj ako darček a priniesť si toto vínko domov. Z nejedného obchodíku bude na vás pozerať diviak a lákať na návštevu a nákup. Klobásky a syry sú častokrát dochutené rôznymi aromatickými bylinkami, koreninami, dokonca aj hľuzovkou.

Je to vzácna huba, ktorá rastie v toskánskych lesoch pod zemou. Pomerne ťažko sa hľadá a preto sa v minulosti na túto prácu využívali prasatá, ktoré čuchom vycítili aromatickú hľuzovku. Stávalo sa však, že svinka na nájdenú hľuzovku dostala chuť a zjedla alebo poškodila nájdený objav. Preto sa v súčasnosti využívajú špeciálne vycvičené psy, u ktorých tento problém nehrozí.

Čo si priniesť domov ?

Určite si budete chcieť priniesť domov na pamiatku aj niečo hmatateľné, hoci cenné sú samozrejme hlavne zážitky a dojmy. V mestečku okrem rôznych dobrôt lákajú na prevetranie peňaženiek aj početné obchodíky so suvenírmi. Vďačné sú výrobky z keramiky ozdobené toskánskou krajinkou, alabastrové dekorácie a praktické veci do kuchyne (napr. zátky na vínové fľaše), prípadne krásne výrobky z olivového dreva. Pre dámy sú neodolateľné kožiarske obchodíky s typickou vôňou a nápaditými kabelkami, opaskami, rukavičkami a pod.. Ak ste dostali chuť spoznať Toskánsko, obdivovať tunajší vidiek, ochutnať najlepšiu zmrzlinu na svete a kochať sa pamiatkami nenechajte si ujsť poznávací zájazd do Toskánska z ponuky CK PRIMA TRAVEL – letecký alebo autobusový.