Filmová kulisa, živé mesto alebo skanzen na vode, či potápajúce sa mesto. Benátky majú veľa prívlastkov, niektoré z nich zodpovedajú realite, iné sú značne nadsadené. Poďme spolu preplávať týmto jedinečným mestom, aby sme mu mohli dať vlastné pomenovanie.
Najjasnejšia republika Benátska alebo La Serenissima je historický názov mesta na vode, ktorý ho vystihuje až do dnešných dní. Nijaké iné mesto nie je také úchvatné a magické ako Benátky. Tvorí ho 117 ostrovov a 150 kanálov, ktoré sa stali domovom hrdých Benátčanov alebo Veneziani.
Nech už prichádzate akýmkoľvek dopravným prostriedkom, či už vlakom takmer do centra alebo zo smeru Lido, mesto vás uchváti v každom prípade, ako to robí už po stáročia. Jednak svojou originálnou polohou ako “plávajúce“ mesto na mori, ale aj okázalou architektúrou množstva palácov, ktoré ohurujú svojimi nápaditými fasádami. Už od 18.storočia sem prúdili umelci a dobrodružné povahy z celej Európy, aby sa nadýchli neopakovateľnej atmosféry a zhýralosti, či uvoľnených mravov, ktoré toto mesto ponúkalo. Preto mali Benátky v minulosti niekoľko nelichotivých prívlastkov ako napríklad Nevestinec Európy.
Všetko, čo si dokážete predstaviť, sa odohráva na vode. Bežný život – sanitky, pohrebné motorové člny, požiarnici – všetko prebieha na vodných kanáloch. No Benátky, to nie je len hlavné námestie Piazza San Marco, kde sa všetko začína a zvyčajne aj končí. Mám na mysli najmä prehliadky mesta a nájazdy miliónov turistov, ktorí sem ročne prúdia. Mesto v lagúne ponúka omnoho viac.
Krátky pohľad do histórie
K osídleniu došlo v 5.stor.n.l., keď sa aquilenskí Latinovia uchýlili pred bojovnými Hunmi na tunajšie ostrovy. V 8.storočí si ľud zvolil svojho prvého zástupcu – Dóžu, jeho nástupcovia postupne vládli v meste viac ako 1000 rokov. Rok 829 sa významne zapísal do histórie mesta, pretože sem boli z Alexandrie slávnostne privezené ostatky sv. Marka, ktorý sa stal jeho patrónom. Je po ňom pomenovaná miestna katedrála aj námestie. Symbol sv. Marka, okrídleného leva, môžeme obdivovať po celom meste, stačí sa pozorne dívať okolo seba.
Koncom 11.storočia z mesta vyplávali lode na prvú križiacku výpravu do Svätej zeme. Benátky sa následne stali v Stredomorí novou námornou veľmocou. Mimoriadne úspešná bola hlavne 4. križiacka výprava v r.1204, z ktorej si Benátčania priniesli veľkú vojnovú korisť a na priečelí chrámu sv. Marka „pristála“ ulúpená Quadrica – nádherné bronzové a pozlátené súsošie –štvorzáprah 4 koní.
V nasledujúcich storočiach mesto súperilo o nadvládu nad Stredomorím s Janovom a Pisou. V Benátkach sa nachádzali najväčšie lodiarenské závody v celom známom svete. V 16.stor. v miestnom Arsenale pracovalo až 11 tisíc robotníkov a staviteľov lodí. Dodnes možno obdivovať tieto veľkolepé priestory, aktuálne je tu sídlo Námornej akadémie a armádneho námorného veliteľstva. Zámorské objavy z konca 15.stor. a nové cesty na Východ ale aj Západ mali za následok postupný úpadok silného vplyvu Benátok v tejto oblasti. Do popredia sa dostávajú iné krajiny (Španielsko, Portugalsko, Holandsko).
Benátska republika trvala až do roku 1797, kedy zanikla z dôvodu nátlaku Napoleona Bonaparte, ktorý vzápätí mesto postúpil rakúskym Habsburgovcom. Preto sa v dejinách hovorí o tisícročnom trvaní Benátskej republiky.
Ako je vôbec možné, že stovky palácov a budov stoja na vratkých, malých ostrovoch? Stovky honosných palácov sú natlačené tesne jeden vedľa druhého a občas budia dojem, že sa držia nad vodou iba silou vôle alebo šťastnou náhodou. Oboje môže byť pravda. Aby mohli obyvatelia v minulosti stavať na nestálom podloží podmáčaných ostrovov, vyrúbali okolité dubové lesy a ohromné kmene stromov v počte miliónov kusov zarazili do morského dna. Tu došlo k zaujímavému javu. Použité drevené koly v morskej vode doslova skameneli, nedostal sa k nim totiž žiadny kyslík, a preto nemali šancu zhniť. Občas sa výnimočne stane, že niektorá budova sa zrúti, ako v prípade il Campanile (Zvonice) na námestí sv. Marka, ktorá sa zrútila v roku 1902 a bola nanovo vystavaná dokonca s použitím pôvodného materiálu. To je jedno z tajomstiev Benátok.
Najkrajšie paláce uvidíte počas plavby na najväčšom kanáli. Canal Grande má dĺžku takmer 4 km a hadí sa mestom ako hlavná dopravná tepna v tvare písmena S. Priemerná šírka kanála je 70 metrov. Hoci v celom meste je až okolo 410 mostov, cez Canal Grande vedú iba štyri. Zaujímavosťou je, že všetky paláce majú vyzdobené iba priečelie do „hlavnej ulice“, ostatné tri steny sú skromné a bez výzdoby.
Uvažovali ste niekedy nad tým, prečo poznáme toto mesto pod názvom Benátky a v taliančine je to Venezia? Raz som počula vtip. Ideme si tak autom po diaľnici a smerujeme do Benátok. Pozerám nedočkavo cestné tabule, ideme už dlhooooo, a tak sa pýtam spolucestujúceho: Kedy tam už budeme? Všade čítam samé Venezia, Venezia a Benátky nikde?! – Čo stojí za odlišným pomenovaním v slovenskom jazyku? Dôvod je veľmi prozaický a má historický pôvod. Slovinské pomenovanie pre močiare a bažiny je „benetke“, preto sme ako slovanský národ prebrali toto pomenovanie od susedných štátov, ktoré boli blízko Benátok. Latinský názov Venetia značí „Odtiaľ som prišiel“ a vznikol z dvoch slov „Veni etiam“.
Za pamiatkami a jedinečnou atmosférou
Na námestí sv. Marka, ktoré je najkrajším výstavným salónom Európy (výrok Napoleona), uvidíme chrám sv. Marka (prezývaný aj Zlatá bazilika) s jeho piatimi kupolami a pozlátenými mozaikami, vedľa stojaci Palazzo Ducale (Dóžací palác) s typickým stĺporadím (úžasné múzeum vnútri, stojí za návštevu), oproti nás upúta takmer 99 metrov vysoká il Campanile (Zvonica) z červenej pálenej tehly. Je z nej nádherný výhľad na celú lagúnu a mesto (zaujímavosťou je, že z nej neuvidíte ani kúsok Canal Grande), na jej vrchol vás za pár sekúnd vyvezie výťah, ktorý sem zabudovali potom, ako sa zvonica zrútila a bola postavená nanovo. Na námestí sa nachádza aj najstaršia kaviareň v Európe – Caffè Florian – z roku 1720. Cez Canal Grande na vyhliadkovú plavbu vás prevezie miestny „autobus“ tzv. vaporetto. Ak si zakúpite celodenný lístok v hodnote cca 20 € (ceny sa pravidelne zvyšujú), môžete sa voziť celý deň. Je to výborný zážitok a poďakujú sa vám aj nohy. Kto chce zažiť atmosféru plavby na gondole, musí sa pripraviť, že načrie hlbšie do vrecka. Polhodinová okružná plavba stojí cca 120 € a na jednu gondolu sa pohodlne usadíte v skupinke 6 osôb. Gondola je skutočným symbolom mesta. Všetky sú natreté načierno so zlatými prvkami. Majú jednotný tvar i veľkosť, prova je mierne nahnutá do strany kvôli lepšej navigácii. Gondolieri majú vlastný cech a vyučiť sa tomuto remeslu je prestížnou záležitosťou. Najstarším aj najkrajším mostom, ktorý tu môžeme obdivovať je Ponte Rialto z 15.stor., po oboch stranách ho lemujú malé obchodíky so suvenírmi. Apropo- suveníry. Určite poznáte famózne benátske sklo z ostrova Murano, ktoré tu má tisícorakú podobu. Farby a tvary potešia oko každého, či už v podobe šperku alebo úžitkového skla. Nesmieme zabudnúť na tunajšie karnevalové masky od výmyslu sveta. Karneval má v meste stáročnú tradíciu, pôvodne malo používanie masiek iný účel. Je za ním túžba po anonymite v bežnom živote a snaha nepozorovane si užiť. Neskôr mestským výnosom zakázali celoročné nosenie masiek a povolilo sa iba v čase pred pôstom. Slovo „carnevale“ znamená (carne levare) „vzdať sa mäsa“, pretože sa viazalo k obdobiu pred 40- dňovým pôstom. Diktátor Benito Mussolini milovaný karneval v Benátkach zakázal úplne.
Mesto žije kultúrou a umením celoročne a ponúka pestrú paletu zážitkov. Každoročne sa tu koná významný filmový festival Biennale di Venezia. Nachádza sa tu aj divadlo San Felice, známa galéria a obrazáreň Gallerie dell’Accademia s dielami od Tiziana, Tintoretta a iných umelcov. V septembri sa schádzajú obdivovatelia gondol, pretože prichádza čas Regaty. Tisícky farebných, vyzdobených plavidiel defilujú hlavným kanálom. Samozrejme, aká by to bola regata bez súťaže. Benátky sú rodiskom niekoľkých významných osobností ako napríklad Marca Pola, skladateľov Vivaldiho a Monteverdiho, maliarov ako Tintoretto, Veronese a Tizian. Benátky sú tiež rodiskom slávneho milovníka a dobrodruha Giacoma Casanovu, ktorému sa kedysi podaril husársky kúsok, keď utiekol z väzenia v Dóžacom paláci.
Potápajúce sa mesto? – To naozaj? – Je pravdou, že mesto každý rok klesne o pár milimetrov do mora. Je to prirodzený proces. Morská voda nahlodáva vápenec, z ktorého je väčšina budov postavená. Paláce však statočne odolávajú už niekoľko storočí a verím, že ešte dlho budú. Problémy spôsobuje aj tzv. „Acqua alta“ (vysoká voda), pravidelné záplavy a vietor scirocco, ktoré ochromia chod mesta a bežný život niekoľkokrát ročne, najmä na jar a v jesenných mesiacoch. Za výdatných dažďov stúpa morská hladina a zaplavuje miestne obchodíky, reštaurácie a námestie sv. Marka až do výšky cca 120 cm. Určite ste už videli TV zábery čašníkov v podnikoch vo vysokých gumákoch až po stehná alebo brodiacich sa turistov cupitajúcich po drevených lávkach. Nie je to nič príjemné. Talianska vláda po dlhých desaťročiach dokončila protipovodňový systém Mose (Mojžiš), ktorý má zabrániť zaplavovaniu Benátok. Systém bol odskúšaný na jeseň 2020 a mohutné kovové zábrany sa vztýčili z morského dna, zafungovali výborne. O pár mesiacov neskôr ich však nestihli aktivovať včas a mesto opäť zaliala morská voda.
Tunajšiu mestskú radnicu okrem pravidelných záplav v súčasnosti trápi aj vyľudňovanie. V polovici 20.stor. tu žilo ešte 150. tisíc obyvateľov. Odvtedy počet domácich neustále prudko klesá. V roku 2009 mesto prekonalo kritickú hranicu pod 60. tisíc obyvateľov. Benátky sa skrátka vyľudňujú, mladí odchádzajú žiť na pevninu (Terra ferma) do Mestre alebo Marghery. Dôvodom sú vysoké životné náklady, nízky štandard bývania (honosné paláce, biedne kúpeľne a pod.), ale aj množstvo turistov, ktorí neustále prúdia do mesta.
Benátky a turisti- Napriek obrovskému počtu turistov (ročne až 25 miliónov !) nie je mesto voči nim veľmi priateľské. Alebo žeby práve preto? – Na čo narážam? Napríklad na absolútny nedostatok verejných toaliet, odpadkových košov, lavičiek, kde by sa dalo na chvíľu sadnúť a oddýchnuť si. Tiež tu nájdete minimum informačných kancelárií a žiadne mapky zdarma v nich nedostanete (v iných mestách sú mapy grátis bežnou záležitosťou a nešetria nimi). Všetko skrátka smeruje k jedinému zámeru: za všetko si treba zaplatiť. Potrebujete ísť na toaletu? Ak ju nájdete v spleti krivolakých uličiek, tak vám skutočne gratulujem. Jediné riešenie je zájsť do reštaurácie a spolu s konzumáciou si „odskočiť“ tu. Dalo by sa polemizovať, či je za tým politika mestskej komúny alebo miestnych podnikateľov. Usadiť sa napríklad v kaviarni na slávnom Piazza San Marco a vychutnať si kávičku alebo aperitív je nezabudnuteľný zážitok. Nasávať tunajšiu atmosféru, sledovať davy ľudí z rôznych kútov sveta .. a na záver zažiť jemný šok pri platení účtu. Alebo snáď potrebujete vyhodiť odpadky po skonzumovaní toho, čo ste si priniesli a zjedli? Odpadky by ste mali odniesť naspäť so sebou a vyhodiť ich na pevnine. Aj to patrí k Benátkam. Na druhej strane je pravdou, že mesto sa dlhodobo snaží riešiť problém s množstvom ľudí, ktorí sem prichádzajú. Nedávno pre vstup do mesta nainštalovali turnikety, ktoré o pár dní aj demontovali preč. Aktuálne spoplatnili vstup do mesta symbolickým poplatkom. Problémom sú hlavne veľkokapacitné zámorské výletné lode, ktoré v jeden moment vychrlia do mesta aj 5.000 turistov. Tieto lode často plávajú do tesnej blízkosti námestia, a hoci sú ťahané menšími loďami, napriek tomu spôsobujú škody.
Každá návšteva Benátok stojí za to. Mnohí do mesta prichádzajú opakovane, lebo si ho zamilovali a nikdy sa im nezunuje. Skrátka vždy majú čo objavovať. Potom poznám aj druhú skupinu ľudí, ktorých mesto neohúrilo, nepríjemne im zapácha (osobne som to nezažila ani raz), nepáčia sa im preplnené ulice a privysoké ceny. V každom prípade, kto ešte s týmto mestom nemal osobne tú česť, odporúčam to rýchlo napraviť.
