Tento nenápadný, maličký región v západnej časti Talianska na hraniciach s Francúzskom sa pýši mnohým—na jednej strane plážami, strmým pobrežím a svahmi, ktoré sa rýchlo zvažujú do mora, na druhej strane je tu niekoľko lákavých miest, ktoré volajú po spoznávaní. Na svoje si teda prídu milovníci kúpania, prírodných krás ale aj historických miest a pamiatok. Alebo vás možno zláka staviť si na šťastné číslo v rulete v najznámejšom kasíne v Sanreme.
Najväčším lákadlom v tomto rázovitom regióne je Národný park Cinque Terre, ktorý pozostáva z piatich malých dediniek, čo nám napovedá už samotný názov v taliančine. Ide naozaj o unikátny súbor pôvodne rybárskych dediniek, ktoré sú natisnuté na strmých svahoch a skalnatom teréne. Každá jedna je výnimočná niečím iným, pre poriadok si ich predstavíme: Vernazza, Riomaggiore, Corniglia, Manarola a Monterosso. Už len samotný spôsob dopravy na tieto miesta nie je jednoduchý. Pre bežných návštevníkov sú len dva spôsoby, ako ich navštíviť- vlakom alebo motorovým člnom po mori. Bežnejšie sa využíva práve vlak, je potrebná kúpa lístka na vlakovej stanici v meste La Spezia lístok tzv. Cinque Terre Card. S ním môžete jazdiť ľubovoľne z jednej dedinky do druhej podľa vlastnej chuti, pretože spoje premávajú každých cca 10-15 minút. Frekvencia je častá, pretože aj nápor turistov počas sezóny býva obrovský. Preto sa treba psychicky pripraviť na tlačenice, strkanice. Na nástupišti v každej z dediniek treba ustáť psychicky aj fyzicky množstvo ľudí všetkých národností, ale návšteva určite stojí za trochu nepohodlia. Jazda trvá vždy niekoľko minút a vinie sa po skalnatom pobreží, v jednej dedinke (Vernazza) je nástupište a výstupište na počudovanie priamo v tuneli. Medzi najkrajšie zo spomínaných dediniek patrí Manarola, Vernazza a Riomaggiore. Monterosso sa skladá z dvoch časti a má najväčšiu pláž vhodnú na kúpanie. Zároveň je najväčšou dedinkou Cinque Terre s cca 2 800 obyvateľmi. Z jednej časti mestečka do druhej sa dostaneme cez tunel, čo je nevšedný zážitok, lebo tunel je pre peších aj autá, okrem toho má zaujímavú výzdobu. V druhej, staršej časti mesta odporúčam zakotviť v niektorej z malebných reštaurácií a objednať si napríklad spaghetti alle vongole a zapiť ich tunajším lahodným vínkom.
Zľava – Monterosso, Manarola- Chodník lásky, Vernazza – výhľad
Ďalšiu zaujímavú zastávku na ligúrskom pobreží si urobíme v Santa Margherita Ligure, čo je jedno príjemné mestečko a letovisko. Z neho sa dopravíme autobusom alebo loďou do Portofina. Portofino zažilo svoje zlaté časy v 50. -60. rokoch minulého storočia. Leží v malebnej zátoke, obklopené kopcami, na ktorých sa týčia honosné, farebné vily lepšie situovaných horných 10.tisíc. Kedysi sem prichádzali herci a umelci nielen z Talianska, ale aj iných krajín na rekreáciu, napríklad Elisabeth Tyalor či Alain Delon. V minulosti tu vlastnil vilu aj magnát a bývalý premiér Silvio Berlusconi, neskôr sa však presunul dovolenkovať na Sardíniu. Portofino bolo známe už v staroveku a jeho názov značí „Prístav delfínov“. Pôvodne to bola malá rybárska osada s niekoľkými jednoduchými domami. Zlatú éru zažila v minulom storočí. Má svoje úžasné čaro, len tak si posedieť na námestíčku a popíjať campari alebo si vychutnať čerstvé morské plody. Hneď to pohladí každú romantickú dušu. Nádherný výhľad z výšky si užijeme, keď vyšliapeme kopec ku kostolu San Giorgio a k hradu Castello Brown, ktorý je obklopený záhradou.
Ako tretiu zastávku navrhujem Sanremo, mesto preslávené kasínom a hazardným hrami vo veľkom štýle s motýlikom na krku a vo fraku, ale tiež hudobným festivalom talianskej populárnej piesne. Festival hudby sa koná pravidelne od roku 1955 v tunajšom divadle Ariston a každoročne je to v Talianku celonárodná udalosť. Festival odštartoval kariéru mnohých známych tvárí, víťazom sa v 80- rokoch stal napríklad aj Eros Ramazzotti. V minulosti bolo mesto obľúbeným kúpeľným letoviskom európskej šľachty a panovníckych dvorov najmä v 19.storočí. Leží blízko francúzskych hraníc. Je akýmsi prírodným pokračovaním Francúzskej riviéry, ale je tu omnoho pokojnejšia atmosféra a menej turistov. Európske dvory mesto vyhľadávali tak často, že si tu jednotlivé náboženské komunity nechali postaviť kostoly, preto tu nájdeme rumunský pravoslávny, ruský ortodoxný či nemecký protestantský kostolík. Prechádzka mestom nás zavedie do Villy Ormond, ktorá má nádhernú exotickú záhradu premenenú na verejný park alebo aj do neďalekej vily Alfreda Nobela, ktorý v Sanreme prežil posledné roky svojho života. Pravú atmosféru starovekého mesta objavíme, keď sa vyberieme do štvrte La Pigna (Šiška- názov veru zvláštny vďaka labyrintu ulíc), ktorá stúpa na blízky kopec a stredoveké palazzi natlačené na seba nás dovedú na vyhliadku nad mesto. Stúpanie je síce trošku náročné a chaotické, ale odmenou nám bude nezameniteľný pohľad na prístav, tyrkysové more a jachty pohojdávajúce sa na vlnách vo vetre. Odtiaľto zahliadneme v okolitých kopcoch početné skleníky, kde sa pestujú kvety do výmyslu sveta. Je to však už len tieň z minulej zašlej slávy pestovania kvetov, ktoré sa rozvážali do celej Európy.
Poslednou no veľmi dôležitou zástavkou je hlavné mesto regiónu, Janov (v tal. Genova). Janov je po Neapole druhým najväčším talianskym prístavom. Pravdou je, že tieto mestá sa neustále doťahujú o prvenstvo, takže sa našlo elegantné riešenie. Janov je najväčší nákladný prístav a Neapol najväčší osobný prístav. Mesto na ligúrskom pobreží má približne 600 tisíc obyvateľov, historický prístav, ktorý je vstupnou bránou do starého mesta, ale aj fantastické morské akvárium (po Barcelone druhé najväčšie v Európe).
Domáci obyvatelia môžu využiť metro, ale aj menšie moderné letisko. Vedeli ste, že odtiaľto pochádza aj najstarší a najdlhšie vládnuci panovnícky európsky rod Grimaldiovcov ? Do starého mesta sa dostaneme popri paláci Castel San Giorgio, ktorý stojí blízko starého prístavu. Budova má fasádu s farebným výjavom sv. Juraja, ktorý zabíja draka. V 13.storočí tu bol väznený cestovateľ Marco Polo, a pritom napísal svoje dielo Milión. Krátkou prechádzkou sa dostaneme rovno ku hlavnej katedrále San Lorenzo. Vyniká bohato zdobenou fasádou s tmavo zelenými a bielymi pruhmi, dvomi vežami po bokoch a ružicovým oknom. Interiér pôsobí impozantným dojmom, nachádza sa tu pokladnica s relikviami. Pár krokov od katedrály narazíme na Palazzo Ducale z 13.storočia (Dóžací palác), hlavné sídlo predstaviteľov Janovskej námornej republiky. Po požiari bol palác rekonštruovaný v neoklasicistickom slohu, pôsobí veľmi upraveným dojmov. Z pôvodnej stredovekej stavby sa zachovala iba veža Torre Grimaldina (je možné na ňu vystúpiť, v stredoveku tu bola väznica). Dnes tu sídli múzeum a konajú sa rôzne dočasné výstavy a inštalácie. K palácu sa dá dostať z viacerých smerov, pretože dominuje aj hlavnému námestiu Piazza de Ferrari. Námestiu okrem paláca kraľuje aj rozľahlá fontána kruhového tvaru a dve identické budovy burzy v neobarokovom štýle. Na druhom konci námestia je Divadlo Carlo Felice. Janov je rodiskom slávneho moreplavca Krištofa Kolumba, ktorý tu má aj svoj rodný dom. Je to však už iba jeho replika za jednou z pôvodných mestských brán. Okrem toho má mesto ďalšie významné lákadlo- ulicu Via XX. Settembre, ktorá sa so svojimi okázalými palácmi zaradila v roku 2006 medzi pamiatky UNESCO. Prechádzka touto ulicou je naozaj zážitkom, občas sa podarí nahliadnuť aj na nádvorie a do záhrad niektorých z nich. Návštevu určite zakončíme v niektorej trattorii alebo reštaurácii s ponukou morských dobrôt alebo cestovinami s pestom. Sýto zelená omáčka pesto má svoj pôvod práve v Janove a nikde inde vám nepripravia „pesto alle genovese“ s miestnymi cestovinami picci tak chutne ako tu. Oblížete sa až za ušami, to vám garantujem.
Ligúria vo mne zanecháva vždy nezabudnuteľné dojmy a zážitky. Myslím, že sa nenájde nikto, koho by nechytil tento kút Talianska za srdce.
