Musím sa priznať, že toto mesto bolo v mojom prípade láska na druhý pohľad. Rozmýšľala som, prečo nie hneď na prvý. Neapol je fantastický, rušný, nespútaný a nevypočítateľný ako sopka Vezuv v jeho blízkosti. Neporiadok, špina, smeti povaľujúce sa všade po zemi, zmes kultúr a národov, farieb, vôní a zvukov. To je Neapol na prvý pohľad. Poďme sa spolu pozrieť na to, čo sa skrýva za druhým pohľadom a láskou k tomuto mestu. Čo charakterizuje Neapol ? Prístav a more, tradičná neapolská pizza, hrady a podzemné mesto.
Trochu histórie
Fascinujúca história, malebné zákutia a jedinečné pamiatky by mohli byť tou správnou motiváciou pre spoznávanie tohto mesta. Dejiny Neapola siahajú až do obdobia 7.000 rokov pred n.l, kedy bolo toto územie osídlené. Neskôr tu založili osadu grécki prisťahovalci z ostrova Rodos, ktorí sa sem doplavili približne v 8.stor. pred n.l. a založili Parthenope. Tento výraz sa mimochodom často používa dodnes, napríklad pri označení futbalových fanúšikov z Neapola. Postupne sa osada rozrástla na mesto a dostala pomenovanie Palepolis (Staré mesto), pretože v prístavisku vznikalo nové mesto Neapolis (Nové mesto) a následne došlo k ich spojeniu. Z toho pochádza aj dnešné pomenovanie Neapol. V 3.stor. mesto obsadili a ďalej zveľaďovali Rimania. V tomto kraji sa bohatým Rimanom tak zapáčilo, že ho nazvali Campania felix, čo značí „šťastný vidiek“. Rímski vojnoví veteráni a bohatí patricijovia tu dostávali za odmenu pozemky a stavali si honosné vily. Zánikom západorímskej ríše sa začína turbulentné obdobie aj v dejinách mesta. Vystriedali sa tu mnohé národnosti od Longobardov, cez Saracénov, Normanov, francúzskych Anjuovcov, španialskych Aragoncov, Buorbonovcov až po zjednotenie Talianska a kráľovskú rodinu Savoiovcov, ktorí sa ale veľmi v meste nezdržiavali. Niektoré zanechali výrazný kultúrny odkaz napríklad v architektúre (Gréci, Normani), iní zase neboli až takým prínosom, mesto okupovali a obyvateľstvo využívali (Španieli). Počas 2.sv. vojny bolo mesto zničené bombardovaním spojeneckými vojskami, k zemi padali nielen priemyselné závody, zničený bol prístav ale aj historické budovy a kostoly.
Hrady všade na dohľad
Každá panovnícka dynastia, ktorá prišla do mesta, si nechala postaviť hrad, často opevnený mohutnými hradbami. Preto môžeme Neapol pokojne označiť za mesto hradov. Hrady sú všade na dohľad, niektoré umiestnené nenápadne v meste, ďalší sa týči nad mestom a jeden z nich na ostrove, ktorý je spojený s pevninou. Ale poďme pekne zaradom. Najstarším hradom je Castel dell’Ovo (Hrad Vajce), ktorý bol postavený v 5.stor. cisárom Valentianom III. ako pevnosť. Práve tu prežil posledné roky svojho života v zajatí posledný rímsky cisár Romulus Augustus, ktorý umrel v r. 511. Hrad má mohutné a nedobytné múry a je postavený na malom ostrove v blízkosti prístavu, s pevninou ho spája úzke mólo. Prečo má však Hrad Vajce taký zvláštny názov? Legenda hovorí, že pri stavbe hradu antický filozof a básnik Vergilius do jeho múrov vložil vajce a povedal, že pokiaľ vajce zostane neporušené, hrad nebude nikdy dobytý.
Druhým hradom v poradí podľa datovania je Castel Capuano (Kapuánsky hrad) v blízkosti hlavnej železničnej stanice. Nevyzerá ako typický hrad, ale má hrubé steny a je omietnutý nabielo. Postavený bol v polovici 12 stor. normandským panovníkom Viliamom I. Sicílskym z rodu Altavilla. Momentálne prebieha jeho rekonštrukcia, viac ako 500 rokov bola táto budova sídlom neapolského súdneho dvora.
Do tretice je to hrad Maschio Angioino (Anjuovská pevnosť) alebo Castel Nuovo (Nový hrad) postavený v druhej polovici 13.stor. Anjuovcami. Používajú sa obidve pomenovania. Hrad stojí hneď pri hlavnom osobnom prístave odkiaľ štartujú lode na ostrovy Capri, Ischiu alebo Procidu. Je gigantický a jeho múry pôsobia od mora až ohromujúcim dojmom. V minulosti bola okolo pevnosti hlboká vodná priekopa nazvaná Krokodília. Chovali tu krokodíly, ktoré občas kŕmili odsúdencami na smrť.
Ďalším hradom v poradí je tzv. Castel Sant’Elmo, ktorý sa týči nad mestom a zálivom vo výške 250 m.n.m. Pochádza zo začiatku 14.stor.. Má tvar päť-cípej hviezdy a sú z neho nádherné výhľady na Neapolský záliv a Vezuv. Názov je odvodený od kopca, na ktorom stojí. Ten bol zasvätený sv. Erazmovi. Posledným hradom, ktorý spomeniem je Palazzo Reale (Kráľovský palác). Je to už „moderná“ architektúra zo 16.stor. v strede mesta. Postaviť si ju nechali španielski kráľovskí miestodržitelia a neskôr ho využívali aj Buorbonovci a Savoiovci.
Gastronomické nebíčko v papuľke
Nielen cestoviny, pizza ale aj sladké pečivo v každej lepšej kaviarni a bare od výmyslu sveta. Vedeli ste, že v Neapole má pôvod obľúbená pochúťka pizza? V minulosti to bolo jedlo chudobných robotníkov a námorníkov. Jednoduchý posúch potretý cesnakom. Až v 16.stor., keď sa do Európy dostali paradajky z novoobjaveného kontinentu Amerika, získala pizza podobu, akú poznáme dnes. Stále však v Taliansku platí, že so surovinami na pizzu sa šetrí a nikdy v menu nenájdete pizzu preplnenú rôznymi ingredienciami. Zaujímavosťou je, že základná a obľúbená pizza Margherita je pomenovaná na počesť manželky prvého talianskeho kráľa Viktora Emanuela II.. Kráľovná si vybrala pizzu vo farbách talianskej trikolóry, ktorú vymysleli pri príležitosti návštevy kráľovského páru v meste. Pizza nemala názov a obsahovala bielu mozzarellu, zelené lístky bazalky a červenú passatu z paradajok.
V meste je dodnes v blízkosti Port’Alba v prevádzke aj najstaršia pizzéria na svete. Funguje od roku 1738 pôvodne ako predajný stánok tzv. „na stojáka“ a od roku 1830 ako reštaurácia. Vrátim sa k sladkému pečivu, Neapol je majstrom v pohladení mlsných jazýčkov. Sladké a oku lahodiace sfogliatelle plnené ricottou, trubičky cannoli plnené napríklad pistáciovým krémom a posypané mandľami. Určite nezabudnite ochutnať to, čo najviac charakterizuje mesto v Neapolskom zálive (okrem pizze) a to je tzv. babá. Sladké, nadýchané pečivo v tvare hríbika namáčané v rumovom sirupe. Treba však pripomenúť, že toto cesto vynikajúco absorbuje alkohol, a preto vám môže byť po takej babe v kombinácii s iným alkoholom naozaj veselo.
Prečo je metro v Neapole v takej obrovskej hĺbke ?
Je tomu tak z dôvodu existencie fascinujúceho podzemného sveta. Ten predstavuje viac ako 200 km podzemných chodieb, ktoré sa hadia popod celé mesto. Neapol je postavený na mäkkej hornine- tufe, ktorý sa dá výborne spracovať a využiť v stavebníctve. Chodby, zberné cisterny na vodu, pohrebiská (kostnice), banícke štôlne a katakomby tvoria spleť, ktorá stojí za návštevu. Prehliadka má podmaňujúcu atmosféru a zavedie vás do hĺbky 40 metrov pod povrch po cca 130 schodoch.
V jednom momente sprievodca preruší prehliadku a oznámi, že nasledujúca časť nie je pre slabšie povahy, tobôž nie pre klaustrofobikov. Dostanete do ruky sviečku a s ňou sa presuniete do priestorov, ktoré sú také úzke, že sa tam dá ísť iba bokom! Takže nič pre korpulentnejšie postavy. Fantastický zážitok, vrelo odporúčam. Je isté, že také čosi v inom meste nenájdete. „Napoli sotterranea“ vznikala niekoľko storočí a na svedomí ju majú spočiatku starovekí Gréci, ktorí tu ťažili v 3.stor. p.n.l. tuf, neskôr to boli Rimania, ktorí ich rozširovali a používali ako cisterny na zhromažďovanie pitnej dažďovej vody, niektoré časti na pochovávanie, kresťania neskôr ako katakomby, kde vyznávali ešte v čase prenasledovania nové náboženstvo. Systém zásobovania vodou, ktorý vybudovali Rimania cca v 2 stor. n.l. sa používal až do 16.stor., až v tomto období ho nechal zrekonštruovať bohatý šľachtic Carmignano na vlastné náklady. Zaujímavé je, že to čo vybudoval tento pán, sa používalo až do 60. rokov 20 stor.! Tu však využitie týchto priestorov nekončí. Počas bombardovania mesta na konci 2.sv. vojny sa priestory aktívne využívali ako protiletecké kryty pre civilné obyvateľstvo. Napríklad do jednej bývalej zbernej nádrže na vodu sa zmestilo až 5000 ľudí.
Jednou z miestnych zaujímavostí je aj populárny a domácimi Neapolčanmi často využívaný dopravný prostriedok, a to lanovka – zubačka. Mesto sa síce rozkladá na širokej rovine, ale od mora a prístavu sa rýchlo dvíha do výšky a terén je pomerne kopcovitý. Zubačkou sa pohodlne vyveziete napríklad z rušnej nákupnej triedy Via Toledo do časti, ktorá sa nazýva Vomero. Je to bohatšia mestská štvrť priamo pod kláštorným komplexom Certosa di San Martino a hradom Castel Sant’Elmo.
Španielske štvrte alebo Quartieri spagnoli
Táto mestská štvrť má fascinujúcu a neopakovateľnú atmosféru. Určite stojí za návštevu, aj keď skupiny turistov tu zrejme nestretnete.Paláce tejto obytnej časti vznikali na začiatku 16.storočia. Postaviť ich dal vtedajší španielsky kráľovský miestodržiteľ Pedro z Toleda pre potreby vojska o počte vyše 20. tisíc mužov. Pôvodne slúžili ako ubytovne pre vojakov a stajne pre kone. Rýchlo sa tu rozšírila kriminalita, prekvitala prostitúcia. Dnes sa považujú za najchudobnejšiu časť v meste, kde na pomerne malej ploche 0,8 km2 žije cca 14. tisíc Neapolčanov. Svojej povesti zo 16.storočia však nezostala nič dlžná ani v dnešnej dobe. Hustota osídlenia je vysoká, preto sa často kvalita bývania prirovnáva k slumom v brazílskom Sao Paule. Typické sú úzkymi uličkami, , vysokými budovami, rybími trhmi s výrazným „odorom“ a všade prítomnými šnúrami na prádlo, ktoré visia ponad ulice.
Neviditeľné chápadlá mafie
Ak chceme charakterizovať Neapol, nemôžeme opomenúť fenomén mafie. Ten má pôvod na Sicílii a výraz „mafioso“ sa vyskytol už v 15.storočí. Nemal však ešte taký význam ako dnes. V Taliansku pôsobí niekoľko odnoží tejto zločineckej organizácie. Najznámejšia je Cosa nostra (v preklade Naša vec), je najstaršou a pôsobí prevažne na Sicílii. V Neapole a blízkom okolí úraduje Camorra, no a práve v centre mesta si jednotlivé rodinné klany často vybavujú svoje účty krvavým spôsobom. Keďže v posledných rokoch aktivity Camorry výrazne vzrástli a ulicami sa často ozýva streľba, Neapol je právom považované za jedno z najnebezpečnejších miest na svete. Pôsobia tu aj detské gangy 11- 13 chlapcov, ktorí okrádajú turistov priamo za jazdy na skútroch. Aby sme si však „zbierku“ skompletizovali, musíme dodať, že treťou a nemenej významnou, odnožou je N’draghetta zo susedného južnejšie položeného regiónu Calabria. Na záver treba dodať, že Neapol je skutočnou všehochuťou. Ponúka neopakovateľné množstvo zážitkov, ktoré zažijete iba v tomto prístavnom meste. Ak máte chuť spoznať Neapol, navštíviť niektorý z očarujúcich ostrovov v zálive ako napríklad Capri, Ischiu alebo Procidu, odporúčam Vám ponuku autobusových a leteckých zájazdov CK PRIMA TRAVEL.